V poslednej dobe sa veľmi často stretávam s otázkou: " Prečo to vy vegáni vlastne nejete med?" K tejto problematike sa aj samotná vegánska komunita stavia rozdielne. Vegánstvo definujeme, ako životný štýl, ktorý sa nepriživuje na zvieratách, takže nekonzumovať med je u vegána viac na mieste, ako ho konzumovať. Nie je to však ani zďaleka jediný dôvod. To že odmietam konzumáciu medu neznemená, že zavrhujem chovanie včiel a včelárstvo. A nie je včelár, ako včelár...

V nasledujúcich odstavcoch sa pokúsim vysvetliť prečo mám morálny problém s konzumáciou medu a fakticky opísať prečo. Nehádžem všetkých včelárov do jedného vreca a uvádzam aj etickejšie alternatívy chovu na ktoré sa viete včelára od ktorého odoberáte med opýtať a uistiť sa tak, že včely netrpia.

Význam včiel pre človeka

Podľa časopisu The Science Times závisí až 70 percent svetového poľnohospodárstva výlučne od včiel, pričom opeľovanie, ako jedna z dôležitých funkcií včiel, umožňuje rastlinám rozmnožovanie. Bez nich by sa fauna čoskoro začala strácať. Napriek tomu včely vyhlásili za ohrozený druh, pričom nedávne štúdie ukázali dramatický pokles počtu tohto hmyzu. V posledných rokoch takmer 90 percent populácie včiel zmizlo. Hlavné dôvody ich úbytku možno pripísať nekontrolovanému používaniu pesticídov, nedostatku kvetov, klimatickým zmenám a odlesňovaniu. 

Odoberanie medu a prikŕmovanie v zimných mesiacoch

Včely robia med najmä z toho dôvodu, aby prežili a vytvorili si potravu, na zimu. Med je pre včely dôležitým zdrojom kalórií a energie najmä v chladných mesiacoch. Aj počas tej najtuhšej zimy, si včely udržujú svoju stálu telesnú teplotu, čo je cca. 36 stupňov °C. Úlohou roja včiel je cez zimu zohrievať kráľovnú a zabezpečiť jej prežitie do jari. Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 10 stupňov Celzia, včely sa stiahnu do chumáča v tvare gule, ktorá má vďaka svojmu tvaru najmenšie úniky tepla. V strede tejto gule leží kráľovná, kvôli ktorej robotnice a trúdy udržiavajú stálu teplotu. Včely, ktoré sú v strede, postupne a pomaly migrujú ku kraju gule, a tie, ktoré sú na jej kraji, sa postupne posúvajú dnu, smerom ku matke. Týmto neustálym pohybom si počas celej zimy dokážu udržať telesnú teplotu a vytvoriť dostatok tepla pre prežitie kráľovnej. Počas tohto celého procesu by mali konzumovať svoje medové zásoby, keďže v zime včely med nevyrábajú. Namiesto toho sú o tieto zásoby ochudobnené a dokrmované cukrovou vodou, či v "lepšom" prípade medovocukrovým cestom (med s práškovým cukrom). Mať prospech z medu si vyžaduje manipuláciu s hmyzom a znemožňuje mu chrániť si svoj úľ.

"Z jedného úľa včelár v priemere stočí 30- 40 kg medu."

Med pritom obsahuje pre včely takmer 200 rôznych životne dôležitých živín, zatiaľ čo cukor nemá žiadne. Ak nemá včela dostatočný príjem živín z medu, jej imunitný systém je veľmi oslabený a to vedie k väčšej náchylnosti na účinky pesticídov či fungicídov, čo vedie v konečnom dôsledku k vymieraniu včelstiev.

K dispozícii je aj etickejšia metóda a to ponechať väčšiu časť zásob medu v úli a prikŕmiť ich medovocukrovým cestom, no v tom prípade by mal včelár menej medu. Tento spôsob preferuje menší počet včelárov/ jednotlivcov, určite nie veľké včelárstva, ktorým ide o čo najväčší zisk a predaj. 

"Každý slovák za rok spotrebuje v priemere 1,2 kilogramu medu."

Vplyv zmeny klímy a biodiverzity na včely

Flóra sa v našom prostredí za posledných pár desiatok rokov zmenila. Ľudia začali pestovať monokultúry (čisto repkové alebo slnečnicové polia), kosia sa lúky, zmenšujú sa lesy. Tým sa stráca rozmanitosť živín v danom období. Tento zásah človeka do biodiverzity úzko súvisí s výživou včiel. Napríklad v medziznáškových obdobiach, kedy nekvitne ani repka, ani slnečnica, včely nemajú prísun potravy, môžu hladovať a nemajú čím kŕmiť plod.

Za posledné roky sa vplyvom klimatických zmien taktiež zmenilo počasie. Jar je suchá, začína sa skôr ako kedysi, zimy sú mierne. Mení sa to ako a kedy kvitnú plodiny a to všetko vplýva aj na plodovanie včiel.

Aj práve kvôli vyššie spomenutým dôvodom, sa použitie cukrovo-medového cesta stáva vo včelárstve v dnešnej dobe nevyhnutnosťou. Včely majú kvôli nám niekedy málo aj pre seba a je ich nutné dokrmovať. Naozaj je na mieste im ešte odoberať med?

Kedysi sa včelám výborne darilo na vidieku, dnes im, naopak, mnohé mestá poskytujú čistejšie ovzdušie i rastliny, keďže sa v nich plošne nepoužívajú pesticídy. 

Potláčanie prirodzených potrieb

Spôsob, akým sa včelstvo prirodzene rozmnožuje sa nazýva rojenie. Je to stav, kedy z materského úľa vyletia tisíce včiel plných medu s matkou. Pre včelára to je strata. Hoci je rojenie pre včely prirodzené, pre produkciu medu je nežiaduce. Vyrojené včely danú sezónu už nebudú mať takú silu, aby plnohodnotne nosili med do medníkov.

 Všetci zrejme vieme, že na čele úľu stojí kráľovná, ktorú celý úľ poslušne nasleduje. Mnoho včelárov však matkám strihá krídla v nádeji, že z úľa nevyletia. Ďalšou rozšírenou metódou je zatváranie letáčov, alebo dokonca pripevňovanie záchytných klietok na roje. Žiadna z týchto metód aj tak nie je stopercentná a spôsobuje zrejme viac utrpenia, ako prospechu. Samozrejme sa nájdu aj včelári/ jednotlivci, ktorí sa snažia rojeniu vyhnúť "etickejším" spôsobom a to tak, že sa v tomto období snažia včely "zamestnať", aby potlačili pud rojenia.

Umelé oplodňovanie

Profesionálny chovatelia matiek včiel, ktorý matky okrem iného aj predávajú, ich odochovávajú kontinuálne vo veľkých sériach. Tieto včelie matky bývajú umelo oplodňované odobratým materiálom od trúdov, ktorí bývajú pri tomto procese zabití. Snáď netreba zdôrazňovať, že násilné umelé oplodňovanie určite nie je po chuti žiadnemu živému tvorovi. Keď sa mladé matky v chovnom včelstve úspešne vyliahnu, bývajú označované šelákovým lepidlom a opalitovou značkou. Takúto oplodnenú matku včelu vám bez problémov pošlu poštou, zabalenú v krabičke v ktorej cestuje aj niekoľko dní.

Pokiaľ sa budeme baviť o rozmnožovaní včelstiev, lepším spôsobom sú tzv. odložence a kontrolovane vytvorené nové včelstvo, nie umelé oplodňovanie.

Vedľajšie včelárske produkty

Včely sú pre nás nesmierne dôležité, pretože opeľujú hospodárske plodiny. Ich globálny ekonomický prínos činí 153 miliard EUR (tento údaj je starý z roku 2005). Napríklad v takom Nemecku sa ekonomický prínos včely odhaduje na 2,7 miliard EUR. Úžitok včiel sa obvykle meria podľa produktov, ktoré od nich získavame priamo.  

MED

Najobľúbenejším z nich je samozrejme med, ktorého získavanie sme si opísali vyššie. Ten sa najčastejšie používa ako sladidlo, pri varení, taktiež v kozmetike, potravinárskom a farmaceutickom priemysle.

Na to, aby vzniklo 500 gramov medu, musia včely nalietať až 57 000 kilometrov. 

PROPOLIS

Ďalším dôležitým včelím produktom je včelí tmel, ktorý sa správne nazýva propolis. Ten je určený pre včely v úli k utesňovaniu a ochrane pred baktériami a plesňami. 

VČELÍ JED

Pri jeho získavaní zomierajú robotnice. Tie bývajú provokované elektrickým šokom, aby bodli a mohlo sa im tak následne odobrať žihadlo z ktorého sa extrahuje jed. Robí sa to pomocou odoberacích rámikov vybavených odporovými drôtmi na ktoré je napojený elektrický zdroj (12 V batéria s induktorom napätia 250 V). Odber žihadiel trvá približne 20- 30 minút.

Vypaľovanie úľov

Zložitá zimná údržba neznamená len prikrmovanie ale aj vyhrievanie úľového priestoru včelami v čase plodovania čo predstavuje najväčšiu náročnosť na energiu. Spotreba medu na vyhrievanie je veľmi vysoká a tieto straty zásadným spôsobom ovplyvňujú rentabilitu včelárenia. Podľa autorky Jo Stepaniakovej tiež nie je nezvyčajné, ak niektorí včelári počas neproduktívnych mesiacov nechávajú včely hladovať k smrti alebo úle vypália, aby sa vyhli zložitej a drahej zimnej údržbe.

Zásah človeka / parazita

Počas dlhého vývoja a chovu včiel sa zhruba 30 rôznych druhov roztočov prispôsobilo životu so včelami. Okrem rozšíreného moru včelieho plodu je jedným z najväčšich problémov klieštik včelí. Klieštik včelí bol do Európy dovlečený z Ázie nemeckými vedcami zo Včelárskeho výskumného ústavu (Bieneninstitut Oberursel) v roku 1977 za účelom skúmania, odvtedy sa nezadržateľne šíry takmer po celom svete. V Európe sa naša domáca včela tomuto parazitu nevie brániť. Napadnutie včelstiev týmto roztočom je v chovaných včelstvách už tak rozsiahle, že boj proti tomuto sa stal medzi včelármi nadiskutovanejšou témou. Klieštik včelí je u našej európskej včely ako v rozprávkovej krajine blahobytu, kde sa môže za rok 7-10 mesiacov rozmnožovať v takmer 250.000 robotníčich a 10.000 trúdich bunkách. "Všetky ľudské snahy vyšľachtiť odolné včely, alebo znížiť agresivitu klieštika sú zatiaľ bez úspechu."

"Sme presvedčení, že tenkostenné úle, ktoré sa v Európe prevažne používajú, klieštika privítali akoby do otvorenej náruče." 

Tu sa dostávame k ďalšiemu zásahu človeka do prírody. Včelári pri šľachtení rozhodujú o tom, aké chcú mať včely, aké majú mať tieto včely vlastnosti a zasahujú do ich genetickej informácie. To môže byť tiež veľkým faktorom, ktorý prispieva k ich vymieraniu. 

"Vyšetrovaním sa ukázalo, že včelstva žijúce divoko v prírode nemajú problémy s morom včelieho plodu".  

Včelárom sa odporúča bojovať proti tomuto parazitovi najmä "ekologickejšou cestou" a to postrekovaním kyselinou mravčiou, mliečnou a štavelovou. Použitím týchto kyselín by sa mali včelie produkty vyhnúť následným reziduám vo včelích produktoch, mnoho včelárov ale siaha po chemikáliach.

"Včelári sa v boji proti klieštikovi včeliemu (Varroa destructor) často spoliehajú len na chemické prostriedky." 

Na opeľovanie a med používame 4 najrozšírenejšie druhy včiel, ktoré sme rozmiestnili do celého sveta. Tieto včely pred tým na týchto miestach nežili a ich "migrácia" prispela a stále prispieva k vymieraniu pôvodných druhov včiel a opeľovačov zo svojich území. Niekedy sú dokonca tieto nechcené druhy cielene zabíjané. 

Veľkochovateľ vs. lokálny včelár

Včely čoraz viac ohrozuje prevažne človekom zapríčinených hrozieb. Nedostatkom kultúrne chovaných včelstiev trpia hlavne krajiny Európy. Zapríčiňuje to nízka rentabilita profesionálnych včelárskych hospodárstiev, ktorú ovplyvňujú nízke ceny dovozového medu na globálnom trhu, ale aj výrazné medziročné výkyvy v produkcii medu spôsobené zmenami klímy a krajiny. V neposlednom rade ovplyvňujú chov včiel zvýšené náklady na obnovu početného stavu včelstiev v súvislosti s ich zvýšenými úhynmi.

"Včelárenie je náročné na čas, vedomosti a trpezlivosť."

Veľkochovy samozrejme pozerajú na zisky z predaja, takže sa neštítia použiť tie menej etické cesty získavania medu a jeho vedľajších produktov. U lokálneho včelára vám túto etickosť tiež nikto nezaručí  a môžete sa stretnúť s neodbornosťou, no výhodou je, že sa viete informovať o spôsobe chovu.

Vedeli ste?

• "V jednom úli môže byť počas sezóny až 60 tisíc včiel, ktoré sa chovajú absolútne neegoisticky, ničomu svojou existenciou neubližujú a ešte aj nosia med. Celý úľ je jedna veľká rodina, kde každá včela má svoju prácu. Od vyliahnutia si prejde všetkými prácami od strážkyne cez upratovačku, kŕmičku, až nakoniec posledné týždne svojho života chodí zbierať nektár, ktorý nosí ako potravu pre ďalšie včely, ktoré sa majú narodiť.
• Včely sa orientujú podľa slnka. Ak nájdu dobrú znášku, kde je veľa kvetín, vrátia sa do úľa a ostatným včelám povedia ako ďaleko majú ísť a kadiaľ, v závislosti na polohe slnka. Vedia si vyrátať aj to, ako sa slnko hýbe po oblohe a tomu prispôsobujú aj včelí tanec, ktorým to oznamujú.
• Existujú štúdie, podľa ktorých včely vedia rozoznávať tváre a dokonca chápu matematický koncept nuly."

ZHRNUTIE 

Ako prvé je na mieste spomenúť, že nikto sa zrejme nestal vegánom len kvôli včelám. Z vyššie uvedených faktov je zrejme každému jasné, že človek môjho empatického vnímania sa nestotožňuje s vykorisťovaním a okrádaním včiel. Na druhej strane si však uvedomujem, že v dnešných podmienkach (keď sme do prírody a prirodzeného životu včiel zasiahli výrazným spôsobom) je chov a staranie sa o včely nevyhnutnosťou. Dnešná situácia je taká, aká je a bez chovu včiel, by sme aj my vegáni mali k dispozícii obmedzenú škálu potravín. Uvedomujem si aj to, že pri opeľovaní, produkcii a transporte potravín hmyz umiera. Rozlišujem však medzi zámerným vykorisťovaním a a náhodným zabitím. Myšlienkou vegánstva nie je dosiahnuť úplnú nevinnosť, ale čo možno najviac minimalizovať škody.

Za naozajstného milovníka prírody a včiel považujem človeka, ktorý včelám poskytne úľ na zabývanie, pričom med necháva včelám, nezasahuje do ich prirodzeného cyklu života a nechá ich robiť si svoju prácu.

Činnosti ktorými veľkochov včely vykorisťuje, ako množenie, kupovanie, predávanie a okrádanie sú vedomé a v žiadnom prípade sa s týmto nestotožňujem. Myslím si, že včely nám toho dávajú veľmi veľa a my si berieme viac, ako máme. Nepopieram výživové hodnoty medu no zároveň si nemyslím, že osladením čaju zrazu človek ozdravie. Bez medu človek prežije, ale bez včiel to už bude ťažšie, preto by sme si ich mali vážiť a od včelárov vyžadovať aby ich chovali s láskou a úctou. 

ODKAZY:

K tejto téme si odporúčam pozrieť dokumentárny film Krajina medu (Honeyland), kde do blízkosti obydlia včelárky vtrhne rodina kočovníkov a poruší jej základné pravidlo. Posledná chovateľka divokých včiel v Európe musí zachrániť včely a snaží sa obnoviť prírodnú rovnováhu, pretože med je jej jedinou obživou.

https://www.cine-max.sk/filmy/film/krajina-medu/

Odoberanie materiálu trúdom:

https://www.youtube.com/watch?v=SOwJCr-4v28&feature=emb_title&ab_channel=roblewis56

Inseminácia včelích kráľovien:

https://www.youtube.com/watch?v=3vPV_WeQxV8&feature=emb_title

Odoberanie včelieho jedu:

https://www.youtube.com/watch?v=SGQso0dWwy8&ab_channel=%EA%B9%80%EC%82%AC%EB%9E%91

Zdroje:

ČAVOJSKÝ, Valent a kol. 1981. Včelárstvo. Bratislava : Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov, n.p., 1981. 628 s.

Kniha Veterinärmedizinische Parasitologie - J. Boch, R. Supperer, T. Schnieder, C. Bauer (Parey, 2006)

. Kniha Varroose erkennen und erfolgreich bekämpfen - Dr. F. Pohl, Dr. P. Aumeier, Dr. E. Elke Gernersch, Dr. K. Wollner (Kosmos-Verlag, 2008)

https://urobsisam.zoznam.sk/poradna/chovatelstvo/ako-chovat-vcely-v-meste-ziskajte-svoj-vlastny-mestsky-med

https://bezmapy.com/ako-chovat-vcely-preco-robia-med/

https://www.teraz.sk/slovensko/szv-vcely-maju-v-prirode-nezastupite/468291-clanok.html

https://www.bee-careful.com/cz/rozmanitost-ovoce/hodnota-vcel-pro-lidstvo/

https://www.slovensky-med.sk/historia-slovenskeho-vcelarstva

https://www.svps.sk/zvierata/choroby_vciel_parazitarne.asp

https://topor.napady.net/temata/bees-vcely/anatomia-1

https://www.sci.muni.cz/ptacek/AFH-vypracovane-otazky/23-Potrava-vcelstva-Drstkova.htm

https://www.ireceptar.cz/zvirata/prikrmovani-vcel-pred-zimou-priprava-a-podavani-cukerneho-roztoku.html

https://ivcelarskepotreby.sk/k-menie-vcelstiev

https://www.baranik.sk/sk/blog/detail/21/prikrmovanie-cukrovo-medovym-cestom

https://www.pv.sk/vcely/varroa_uvod.asp

https://www.pv.sk/vcely/index.asp

https://noizz.aktuality.sk/lifestyle/preco-vegani-nejedia-med/6mn8evg

https://www.osel.cz/4397-proc-volne-zijici-vcelstva-netrpi-morem-vceliho-plodu.html

https://www.cine-max.sk/filmy/film/krajina-medu/

https://www.youtube.com/watch?v=sS6e3StGc68&t=443s&ab_channel=Surov%C3%A1Dc%C3%A9rka

https://vydrica.com/uletena-vcela-hovori-ze-mesto-moze-byt-buducnost-prezitia-vciel/

Môžete ma sledovať ja na Instagrame:

Mohlo by sa Vám tiež páčiť: