Si to ty kto mení svet
Z kadiaľ beriete istotu, že jedine váš spôsob stravovania je ten dobrý a správny? Aj odborníci v stravovaní či lekári sa v týchto otázkach rozchádzajú. Je to najmä o tom poznať svoje telo a vedieť, čo mu robí dobre a čo naopak škodí.
Pre mnohých z vás je vegánstvo možno nepochopiteľným extrémom. Donedávna som zdieľala rovnaký názor a to z jediného dôvodu- nevedomosti. Vegetariánkou som cca. 5-ty rok a vegánstvo mi vždy pripadalo zbytočne prehnané a nikdy by som si nevedela predstaviť sa takto stravovať. Dnes mi ale vegánstvo nepripadá ako extrém. Extrémom je, aké obrovské množstva mäsa a živočíšnych výrobkov konzumujeme.
Veľkú časť môjho života som si neuvedomovala spojenie medzi mäsom na mojom tanieri a živočíchom, ktorým kedysi bolo. Časom som ale vo svojom vnútri začala hľadať odpoveď na otázku prečo racionálny a súcitny ľudia, ktorí majú radi zvieratá (ako ja) môžu byť tak slepý voči tomu čo majú priamo pod nosmi.
Každému, ako prvé napadne, že táto strava je nevyvážená a neobsahuje dostatočné množstvo bielkovín- toto tvrdenie nie je nič iné, ako zľudovelý hoax. Vegetariánov/vegánov by mali bielkoviny trápiť, ako posledné. To, že niekto konzumuje mäso mu predsa nezaručuje, že jeho strava je vyvážená, zdravá a obsahuje všetky potrebné živiny. Každý spôsob stravovania so sebou prináša rôzne benefity, ale môže spôsobovať deficity. Základ je o tom vedieť a dané živiny si adekvátne kompenzovať.
K téme zdravia a toho, že vegánska strava je vhodná pre všetky obdobia života , vrátane tehotenstva, dojčenia, tiež pre deti dospievajúcich a starších ľudí vrátane športovcov sa podrobnejšie dostanem v inom príspevku. A aby ste si nemysleli, že si tieto informácie vyťahujem len tak z pagruky: Tvrdí to napríklad aj Academy of Nutrition and Dietetics, najväčšia svetová asociácia dietológov a expertov na výživu a tisícky lekárov a odborníkov z celého sveta. Ale o tom potom.
Prečo som sa rozhodla stravovať inak
Táto kapitola bude možno trošku drsnejšia a moralizujúcejšia, ale za to faktická a pravdivá. Zhŕňam v nej moje dojmy a fakty, ktoré ma presvedčili sa stravovať inak.
1. Iracionálne jedenie mäsa
Jedenie mäsa mi príde iracionálne. Všetci určite poznáme rôzne druhy stravovania - napríklad vegetariánstvo, flexitariánstvo, vegánstvo...
Prečo jedno zviera hladkať a druhé jesť? Tento systém stravovania sa nazýva karnizmus a riadi sa ním väčšina populácie. Kategorizovanie zvierat na hospodárske a spoločenské je dané aktuálnymi spoločenskými normami. To aké zvieratá jeme je ovplyvnené kultúrou v akej vyrastáme. Je nám to vštepované od malička, zakorenené hlboko v nás. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým prečo je to tak? Veď napríklad prasa a pes predsa prežívajú bolesť rovnako. Hospodárske zvieratá nie sú odlišné od tých, ktoré chováme ako svojich domácich miláčikov. Aj ony prežívajú bolesť, strach, stres, ale aj radosť a spokojnosť. Mŕtve zvieratá sú nám ale predkladané na tanieri od útleho detstva a učíme sa ich jesť a nie pozerať sa na ne, ako na mŕtve bytosti. Takto sa u nás vybuduje akási emocionálna bariéra a náš súcit voči týmto zvieratám otupie. Veď je predsa iracionálne milovať psy, jesť kravy a nikdy sa neopýtať: PREČO?
Skúsme sa zamyslieť či pri jedení používame autopilota a robíme to čo sme naučení, alebo zapájame autentické myslenie a cítenie namiesto myslenia a cítenia, ktoré nás niekto naučil...
2. Barbarstvo, morbídnosť a egoizmus
Jedenie mäsa a živočíšnu výrobu pokladám za barbarskú, morbidnú a egoistickú. Chovy a veľkochovy, kde sme si ako ľudia zotročili zvieratá sú jednoznačne jedny z najkrutejších priemyslov. Len preto, že mi chutí mäso som ochotný/-á sa tváriť, že utrpenie, ktoré za ním stojí sa ma netýka. Napríklad taká krava: Celý svoj život nám dáva mlieko (maslo, smotanu, syr, rodí mladé ako na bežiacom páse)..Akonáhle z takej kravy dostaneme všetko čo je schopná dať, ide na porážku, ktorá je pre ňu vlastne vykúpením.
Vedeli ste, že živočíšne syridlá, ktoré obsahuje väčšina syrov sa vyrábajú extrakciou z teľacích žalúdkov, kedy je cca. 2 dňové teliatko odtrhnuté od matky a zabité?
Vedeli ste, že krava nedáva mlieko stále, ale len vtedy keď má mladé? Kravy vo veľkochovoch sú pravidelne umelo oplodňované. Po narodení sú im teliatka okamžite odobrané, aby sa medzi nimi nevytvoril citový vzťah (čo krava aj teliatko prežívajú veľmi ťažko). Mlieko, ktoré je určené pre jej čerstvo narodené teliatko si, ale s radosťou pijeme my ľudia, zatiaľ čo teľa dostáva všelijaké náhrady a srvátky aby mohlo čo najskôr prejsť na objemovú stravu. Neskôr je zabité pre mäso, alebo ho čaká rovnaký osud, ako jeho matku.
Vedeli ste, že producenti hydinového mäsa uprednostňujú sliepky, pretože rastú rýchlejšie? V dôsledku toho sa malé kohúty hneď po vyliahnutí bežne hádžu do drvičiek, kde sú zaživa pomleté. Niektorí farmári ich udusia vo vreciach, či plynom.
Milióny európskych prasiat podstupujú rutinné skracovanie chvostov a zubov. Ide o bolestivú procedúru, ktorá sa vykonáva pri plnom vedomí a bez použitia analgetík. Každý rok podstúpi cca. 77 miliónov kančekov kastráciu, väčšina bez anestézie a bez liekov proti bolesti. Kastrácie majú zabrániť kančiemu pachu, ktorý prekáža spotrebiteľom mäsa.
V tomto odstavci by som mohla bohužiaľ pokračovať ešte dlho, ale podrobnejšie sa mu budem venovať v inom príspevku. Čo keby ste si to zviera mali zabiť sami a nemal to za vás spraviť niekto iný? Stále by ste jedli toľko mäsa?
3. Živočíšna výroba a jej dopad na životné prostredie
Jedenie mäsa a živočíšna výroba má veľmi veľký negatívny dopad na naše životné prostredie. A týmto bodom sa dostávame k tomu, čomu sa chcem v tomto príspevku bližšie venovať:
Vplyvu živočíšnej výroby na životné prostredie.
Živočíšna výroba a jej dopad na životné prostredie
Etické dôvody sú možno najčastejšou príčinou, prečo sa ľudia rozhodnú prejsť na vegánsku stravu. Určite však nie sú jediným dôvodom, prečo by mal tento krok zvážiť každý
z nás. Prechod na rastlinnú stravu, alebo aspoň ZNÍŽENIE SPOTREBY živočíšnych potravín, je
jednoduchým a efektívnym riešením, ktorým možno prispieť k riešeniu ekologických problémov. Vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie totiž vyvoláva stále väčšie znepokojenie, a to aj v odborných kruhoch.
Medzi hlavné negatívne dopady živočíšnej výroby na životné prostredie patria:
Neefektívne využívanie pôdy
Pri konzumácii mäsa a iných živočíšnych produktov dochádza k obrovským stratám kalórií a proteínov naprieč celým "výrobným" reťazcom. Je to z dôvodu, že na to, aby sme dostali zviera s určitou váhou, musí zjesť oveľa viac krmiva (a vypiť viac vody) než bude jeho výsledná váha. Napríklad, pre nárast váhy hovädzieho o 1 kg je potrebných až 12 kg krmiva. Keď si odrátame zvieracie časti tela, ktoré nekonzumujeme ( kosti, kože) zistíme , že len 60 % z celej získanej váhy (hovädzieho dobytka) je konzumovateľných pre ľudí .
Sme svedkami veľkého nárastu svetovej potreby plodín, za ktorú môže najmä živočíšna výroba. Dopyt po týchto plodinách, ktoré sú využívané najmä ako krmoviny, sa
v rozmedzí rokov 2005 - 2050 zvýši až o 60 - 120%.
Spotreba a znečisťovanie vody
Odhaduje sa, že v súčasnosti je na svete okolo 7 500 000 000 ľudí a toto číslo stále narastá. V roku 2030 by nás malo byť až 8,5 miliardy . So živočíšnou výrobou je spojené obrovské plytvanie a znečisťovanie vody. Pokiaľ zohľadníme vodu, ktorá je použitá na pestovanie plodín, slúžiacich ako krmivo pre zvieratá, ďalej vodu, ktorú vypijú tieto zvieratá, a tiež spotrebovanú úžitkovú vodu, dostaneme sa k šokujúcim číslam: na 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 400 l vody.
Priemerne sa na získanie 1 g proteínu z hovädzieho mäsa spotrebuje až 6-násobne viac vody ako na získanie 1 g proteínu zo strukovín.
Taktiež výkaly z veľkochovov negatívne vplývajú na kvalitu
života ľudí, ktorí žijú v okolitých oblastiach.
Produkcia skleníkových plynov
Živočíšny priemysel prispieva vo veľkej miere ku globálnemu otepľovaniu. Dôležitým faktorom je produkcia skleníkových plynov, ktoré zadržujú v atmosfére teplo, resp. absorbujú slnečnú energiu a tým spomaľujú jej únik do vesmíru.
Živočíšna výroba produkuje zo skleníkových plynov najmä metán (CH4), oxid dusný (N2O) a oxid uhličitý (CO2).
Živočíšna výroba vyprodukuje za jediný rok 7,1 gigaton (7 100 000 000 ton) ekvivalentu CO2. To predstavuje až 14,5 % emisií produkovaných ľuďmi.
Odlesňovanie
Kvôli chovu hospodárskych zvierat a produkcii krmovín je živočíšny priemysel sektorom, ktorý využíva najväčšie množstvo pôdy. Pôda sa využíva pre chov hospodárskych zvierat a na produkciu krmív.
V roku 2011 zaberal živočíšny priemysel až 75 % zo všetkej poľnohospodárskej pôdy. Neustále rozširovanie tohto priemyslu hrá kľúčovú úlohu pri odlesňovaní, a to najmä dažďových pralesov v Latinskej Amerike.
Najväčší podiel na odlesňovaní Amazonského pralesa má chov dobytka, na ktorý sa využíva až 75 % z odlesnenej plochy. Amazonský prales sa pritom nielen výrazne podieľa na odstraňovaní CO2, ale je aj domovom veľkého množstva rôznych druhov rastlinstva a živočíšstva
Vedeli ste, že:
Chov hospodárskych zvierat produkuje viac skleníkových plynov ako všetky lietadlá, kamióny, autá a lode dohromady?
Chov hospodárskych zvierat a pestovanie krmovín je hlavnou príčinou odlesňovania dažďového pralesa (niekoľkonásobne viac ako kvôli palmovému oleju)? Navyše je zodpovedný za využívanie nadmerného množstva pôdy a jej degradácie.
Tiež prispieva k vzniku baktérií rezistentných voči antibiotikám?
Že na výrobu jediného hovädzieho burgeru je potrebné také množstvo vody, aké spotrebuješ za 2 mesiace sprchovania?
Svetová zdravotnícka organizácia WHO označuje spracované mäso pre ľudí, ako karcinogénne? V rovnakej kategórii sa nachádzajú aj cigarety.
Červené mäso WHO zaraďuje medzi látky, ktoré sú pravdepodobne karcinogénne pre ľudí?
Pričiniť sa o udržateľnú budúcnosť
Ak čím skôr nespravíme rýchlu, zásadnú a trvácnu zmenu v našich životoch, čoskoro nás pre klimatickú krízu čaká "nevídané utrpenie".
Tak znie hlavná myšlienka správy, pod ktorú sa podpísalo viac ako jedenásťtisíc vedcov zo 153 krajín sveta.
"Jasne a jednoznačne vyhlasujeme, že Zem čelí klimatickej pohotovosti," píšu vedci v správe, ktorú zverejnil vedecký časopis BioScience.
Navrhli kroky na zmenu
Súčasťou správy je aj šesť obšírnych a prepojených krokov, ktoré majú zaistiť udržateľnú budúcnosť ľudstva.
Na zvrátenie dosahov klimatickej zmeny ľudia musia zásadne zmeniť to, ako spoločnosť funguje a pristupuje k prírode. Spraviť treba nasledovné:
- Oveľa efektívnejšie využívať energie, zaviesť prísne uhlíkové dane a prejsť na obnoviteľné zdroje energií.
- Znížiť emisie skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok.
- Obnoviť ekosystémy od koralových útesov, cez lesy, mokrade až po moria, a tiež zastaviť stratu biodiverzity.
- Znížiť spotrebu živočíšnych produktov a zamerať sa na rastlinnú stravu.
- Prestať sledovať rast HDP a zamerať sa na udržateľnosť.
- Stabilizovať svetovú populáciu.
Celý článok si môžete prečítať v priloženom linku:
https://academic.oup.com/bioscience/article/70/1/8/5610806
Teraz by sa mohli ozvať tí, ktorí budú tvrdiť, že pestovanie napr. sóje, alebo avokáda má taktiež vplyv na životné prostredie. Áno, samozrejme. Netvorme si ale mylnú predstavu, že vegánska strava pozostáva zo sóje, tofu a avokáda.
V porovnaní so živočíšnou výrobou to bude vždy omnoho podstatne menší dopad na životné prostredie. Plus keď uvážime fakt, že konzument mäsa si taktiež dopraje tieto potraviny, niet sa v čom porovnávať. Vegán za sebou zanecháva cca. 2x menšiu uhlíkovú stopu, ako všežravec. Najlepším riešením je nakupovať lokálne potraviny a stravovať sa prevažne sezónne- či už z hľadiska zdravia, alebo ekológie.
Počuli ste o reduktariánstve?
Vegánstvo samozrejme nie je pre každého. Človek, ktorý sa rozhodne ísť touto cestou vegánskeho stravovania o tom musí byť v prvom rade vnútorne presvedčený. Musí sa odosobniť od zaužívaných stereotypov a tlaku spoločnosti. Odhodlať sa žiť život, ktorý korešponduje s jeho hodnotami. Musí zmeniť svoje myslenie. Stane sa to jednoducho jeho životným štýlom- súčasťou identity.
Je tu však aj priateľnejšie riešenie pre ľudí, ktorí si svoj život bez konzumácie mäsa nevedia predstaviť, alebo majú na to iné zdravotné dôvody a tým je - reduktariánstvo. Ako už z názvu vyplýva, základom tohto stravovania je obmedzenie určitých potravín. Reduktarián totiž môže konzumovať čo sa mu zachce, ale obmedzuje živočíšne potraviny ako mäso, mlieko, či vajcia.
Ak totiž pracne presvedčíme 1 % populácie, aby prešlo na vegánsku stravu, ovplyvníme spotrebu rovnako, ak keď presvedčíme celú populáciu, aby 1 % zo svojej stravy spravilo vegánskou. A po zodpovedaní si predstavte, že presvedčíme 30 % populácie znížiť svoju spotrebu živočíšnych výrobkov na polovicu. To je rovnaká zmena spotreby, ako presvedčiť 15 % ľudí stať sa vegánmi/kami.
Vegáni tvoria 1- 2% celkovej populácie. Každému je jasné, že oni našu planétu nezachránia. Preto nie je potrebné, aby sa všetci stali vegánmi- to od vás nikto nechce. Ak by ale zvyšné percento konvenčne sa stravujúcich zmenilo vo svojom stravovaní aspoň jednu jedinú vec, malo by to obrovský zmysel.
Poviem si napríklad, že jeden, dva alebo tri krát do týždňa si nedám na obed mäso. Poviem si, že radšej si kúpim mäso zo Slovenska, ako z Poľska. Vymením klasický jogurt za sójový. Budem kupovať vajcia od známeho/ známej a nepodporím tak utrpenie sliepok v klietkových chovoch. Možnosti, ako sa malými zmenami pričiniť o lepší svet je mnoho.
Až 31 % ľudí na Slovensku už svoju spotrebu živočíšnych výrobkov znižuje, alebo zvažuje ich znižovanie.
Rastlinné alternatívy
Podľa analýzy MarketsandMarkets sa do roku 2021 očakáva výrazný celosvetový nárast trhu s rastlinnými alternatívami mäsa. Môže za to práve pandémia COVID-19, počas ktorej začalo čoraz viac spotrebiteľov preferovať rastlinné potraviny.
Aj keď sa samotné ochorenie COVID-19 neprenáša potravinami, pôvodca vírusu pochádza zo zvieraťa. Viac spotrebiteľov si preto začalo uvedomovať spojitosť medzi živočíšnymi potravinami a verejným zdravím (riziko nákazy ochoreniami, ktoré sú prenosné zo zvierat na človeka - napr. salmonelóza, kampylobakterióza, atď.).
Trendy v praxi už naznačuje USA, kde spotrebitelia len v marci tohto roku nakúpili takmer o 280 % viac rastlinných alternatív mäsa v porovnaní s rokom 2019. Pokles záujmu o živočíšne produkty ukazuje aj Veľká Británia. Až 1 z 5 spotrebiteľov znižuje konzumáciu živočíšnych produktov. Zároveň môžeme očakávať nárast záujmu o rastlinné alternatívy po celom svete.
Myslím, že ak máme možnosť spôsobovať menej utrpenia, potom je 100% na nás, aby sme sa rozhodli, aký život chceme žiť. V dnešnej dobe, keď máme dostupnosť všetkých možných potravín je to jednoduchšie, ako kedykoľvek predtým.
https://veganskaspolocnost.sk/wp-content/uploads/2020/02/Bud-zmenou_2019.pdf
https://academic.oup.com/bioscience/article/70/1/8/5610806
https://noizz.aktuality.sk/lifestyle/co-je-to-reduktarianstvo/7mw0e40
https://slobodazvierat.sk/kampane/hospodarske-zvierata/end-pig-pain/
https://www.facebook.com/JemPreZem/